Tanec s koňmi

Len tak si tancovať na lúke, hýbať sa a hrať sa ako dvaja tancujúci milenci. Splynúť v jedno a cítiť slobodný vietor vo vlasoch. Bežať s vetrom o preteky... dotýkať sa hlavou neba a nohami Zeme... a napokon v pokoji sledovať červenajúcu oblohu. Kopírovať svoje pohyby a pridávať nové. Kto by o tom nesníval, že?:-) Ale ako to je, keď chce niekto tancovať s koňom? 

Aj o tom sme písali v knihe - prinášame úryvok z knihy Čarovné kone, časť II, kapitola Tanec s koňmi / Liberty. 

Autorky: Hana Šišková a Daniela Tejkalová

Tanec s koňmi / Liberty

Liberty tak, ako ho poznám ja (Hanka), je cvičenie koňa v dobrovoľnom nasledovaní svojho trénera. Celá metodika je zameraná na to, aby kôň trávil čas s človekom dobrovoľne a aj vo voľnosti (bez ohlávky i vodítka, ideálne na jazdiarni či pastvine) človeka nasledoval, alebo s ním vykonával rôzne triky. 

Celý liberty tréning je postavený na precíznej neverbálnej komunikácii človeka, načítavaní komunikácie koňa, trávení dlhého času "nezištne" (bez zvláštneho cieľa a účelu) s koňom na pastvine tak, aby kôň prijal človeka "za svojho" a trávil s ním čas dobrovoľne. Pri všetkých cvičeniach má kôň možnosť kedykoľvek odísť, nikdy nie je do cvičenia nútený. Človek si koňovu pozornosť musí "zaslúžiť" svojim pokojným a uvedomelým nastavením, pozitívnou emotivitou a dôslednou, rešpektujúcou komunikáciou. 

V liberty sa dajú vykonávať rôznorodé hry s koňom, tréning prekážok i drezúrna práca. Je to niečo, čo vyžaduje obrovskú trpezlivosť a to správne "nastavenie mysle" človeka, kedy človek vníma koňa ako úplného partnera s vlastnou emotivitou, prejavmi vôle i potrebami. 

Liberty je veľmi efektná záležitosť, niektorí tréneri dokážu s koňmi vo voľnosti divy a rôzne cirkusové čísla. Tu by som rada zdôraznila, že na koňoch je vidno, či boli do "liberty" silené a drezúrované, a teda práca vo voľnosti je a zostáva iba cirkusovým výkonom, alebo sú kone s trénerom naozaj radi a prácu neberú ako prácu, ale zábavu. A pre mňa osobne niektoré prvky, ako sadnúť si na ležiaceho koňa (čo je od trénera veľmi dominantný prejav) alebo obrátiť koňa hore nohami (čo je v prírode zamrznutá pozícia obete pri útoku šelmy) do liberty takej, ako ju spomínam, nepatria. 

Prvky liberty by aspoň podľa mňa mali rešpektovať prirodzenú povahu, komunikáciu a slobodu koňa. 

*** 

Ja (Daniela), by som k tejto časti ešte doplnila môj zážitok z Karibiku a z Francúzka, kde som mala tú česť stretnúť Lindu Kohanov a Stinu Herberg a vidieť ich pri ich práci s koňmi "na voľno". Stina ma uchvátila slobodným tancom s koňmi a svojou energiou venovanou spolužitiu s prírodou a Linda svojou múdrosťou ukrytou v skromnosti a neviditeľnej práci s energiou, ktorej však kone viditeľne rozumeli. 

Stina Herberg

Stina Herberg založila a vedie ekologicky zamerané vzdelávacie zariadenie (Richmond Vale Academy) na jednom malebnom, turisticky málo známom, karibskom ostrove St.Vincent. Stina pochádza z Nórska a vždy milovala život i prácu s koňmi. 

Keď sa v roku 2007 prisťahovala na ostrov, bolo tam len pár kusov koní, ktoré žili "na divoko" už nejakých pár rokov, po tom, ako ich bývalý majiteľ opustil a nechal napospas prírode. Stina sa ich ujala aj napriek ich zúboženému stavu a postupne ich nenásilnou komunikáciou a vytrvalosťou priviedla k tomu, že začali lepšie vyzerať aj spolupracovať. Mala síce dobré základy "koňovedy" zo svojej minulosti aj od Carolyn Resnick, ale dnes vraví, že najviac sa učila od svojich koní. 

Pôvodne mali byť tieto kone používané na traily (prechádzky v prírode) pre turistov, ale zistila, že to nie je aktivita, ktorá by ich tešila. Rozhodla sa preto ísť na to inak. Trávila s nimi veľa času, bez toho, aby niečo od nich vyžadovala, sedela pri nich, prechádzala sa okolo nich a len ich pozorovala. 

Postupne im začala rozumieť aj používať spôsob ich reči, až jej začali dôverovať a spolupracovať s ňou dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Keď som videla jej videá pred niekoľkými rokmi, povedala som si, že to chcem vidieť naživo a v tomto prostredí. Po dramatických zmenách v rodine som si ten výlet dopriala a to, čo som zažila, predčilo moje očakávania (pár poznámok nájdete v článku Nepoznaný Karibik) . 

Stina, s hudbou v ušiach, a jej kone, tancovali na lúke s ľahkosťou, vzájomným rešpektom a nehou, striedajúcou sa s nespútanou energiou a pocitom slobody. 

Boli tam jednoducho spolu, obklopení len divokou prírodou, vychutnávajúc si spoločný čas, kým ponad oceán vyšlo horúce slnko. Ťažko sa ten pocit vkladá do obrazov... ale možno pár fotiek napovie.

Keď sme sa neskôr išli s koňmi spoločne okúpať, pochopila som, s akou ľahkosťou sa dá s koňmi pobývať v prírode aj zdieľať obyčajné momenty. 

Stačí len vzájomná úcta a ochota rozprávať sa spolu.  

Stina vraví, že konskú reč sa dokáže naučiť každý a každý kôň jej rozumie. Potrebná je len plná autentická prítomnosť človeka, prepojenie s vlastným telom a prírodou v nás i okolo nás a ochota načúvať jemným signálom a reči koňa. 

Žiadne naháňanie koňa v kruhovke (kým nepovolí), žiadna špeciálna technika či dril, ani snaha o podrobenie si koňa násilím. Len láskavá priamočiarosť vychádzajúca z vnútra človeka, sem tam trochu odmeny, veľa trpezlivosti a úcta k samotnému bytiu. 

Myslím, že najväčší diel na jej úspechu pri práci s koňmi, tvorí samotné jadro jej osobnosti. 

Stina má v sebe neutíchajúcu energiu a túžbu po živote v súlade s prírodou. Je to niečo, o čom nielen hovorí, ale čo cíti a hlavne aj robí, celou svojou bytosťou - vo svojich aktivitách venovaných ochrane prírody, pri práci s ľuďmi aj s koňmi. 

Viac o Stine a jej koňoch sa dočítate na stránke https://stinaherberg.com/ alebo si rovno pozrite jej videá.

Daniela Tejkalová

Máte radi príbehy? Chcete sa dozvedieť o koňoch viac?

Prečítajte si ďalšie úryvky z knihy, alebo priamo v knihe Čarovné kone.