Úryvky z knihy Čarovné kone
Stretnutie s LINDOU KOHANOV
Lindina kniha Tao koně sa mi dostala do ruky od niekoho z mojich "spolužiakov" zo skupiny Medveďov, počas kurzu u Zdenky Jordánovej. To jednoducho nemohla byť náhoda! Táto kniha, spolu s ostatnými Lindinimi knihami mi ukázala smer, ktorým sa chcem ďalej uberať.
Po prečítaní ďalších jej kníh (S koněm mezi světy, The Power of the Herd, Way of the Horse - cards) som zatúžila absolvovať aspoň nejaký kurz s ňou, ale väčšina sa realizovala v Amerike, kam sa mi veľmi nechcelo. Ale keď sa základný kurz Epony (5 days Introductory Workshop), vedený lektorkami školenými priamo Lindou, chystal v mojom vysnívanom eko centre RVA v Karibiku, neváhala som a spojila som príjemné s užitočným a vycestovala som. Bol to zážitok, z ktorého dodnes čerpám a tvorí základ mojej práce s koňmi.
S Lindou osobne som sa stretla neskôr, počas 5 dňového workshopu Beyond Words: The Art and Science of Sentient Communication (Saint-Thierry, France, Sept 2019) a poprosila som ju o pár slov. Ani som netušila, ako vystihnú tému tejto knihy a vysvetlia prečo sa v nej objavujú aj príbehy iných žien.
Linda okrem písania kníh založila a vedie vzdelávacie centrum EPONA (USA a Worldwide) zamerané na terapie a aktivity s asistenciou koní.
ROZHOVOR s Lindou
Linda, zmenili kone aj tvoj vlastný život?
Absolútne. Stala som sa oveľa vedomejšou, čo sa týka neverbálnej komunikácie medzi ľuďmi. Kone sú úžasné v tom, že venujú pozornosť aj tomu, čo sa ľudia snažia skrývať. Pri ľuďoch sa im to môže často podariť, ale kone venujú pozornosť nielen telesným prejavom a gestám, ale aj zmenám v dychu a v krvnom tlaku, či stúpa alebo klesá. Dokážu vidieť skryté emócie prekryté inými emóciami.
Odkedy som začala takto pracovať s koňmi, uvidela som v medziľudských vzťahoch to, čo som dovtedy nevidela a naučila som sa ako byť asertívna bez toho, aby som bola agresívna a ako získať moc, ale nezneužívať ju.
Čo majú spoločné ženy a kone?
Kone vedia byť mocné / silné, ale zároveň uprednostňujú vzťahy pred mocou. To je to, čo majú spoločné. Ženy sú podobne orientované skôr na vzťahy ako na moc.
Kone sú nádherné a vznešené, ale sú tiež veľmi citové a silné a schopné chrániť sa navzájom a to je pre mňa veľmi inšpirujúce. Kone sú orientované viac na spoluprácu ako súťaženie. Niektoré kone môžu byť viac súťaživé, ale vo všeobecnosti uprednostňujú spoluprácu pred súťažením. Moju prvú knihu som nazvala Tao koně, pretože spôsob bytia koní je veľmi podobný tomu, o čom hovorí filozofia taoizmu. Konkrétne "know the jang but keep the jin" (poznaj jang, ale udrž si jin), čo je najznámejší výrok Lao´c (Tao te ting) a táto fráza znamená "poznaj to mužské, buď aktívny, ale zachovaj jin, to ženské, buď starostlivý a dbaj na vzťahy." A toto všetko vlastne kone robia. Oni vedia byť jangovo aktívni, ale zároveň prejaviť aj ten jinový, jemný aspekt.
Ich najväčšou silou je jin, ale keď treba, vedia použiť aj svoju aktívnu silu. Vedia udržiavať ten balans, rovnováhu vo svojich prejavoch a to je to, čo je pre mnohé ženy také inšpiratívne.
V čom podľa teba spočíva múdrosť koní a v čom môžu byť prínosom pre modernú spoločnosť ľudí?
Väčšina našich zvieracích spoločníkov (chovaných doma) sú predátori / mäsožravce - psy, mačky, vtáci. Hoci tam tiež nájdeme inšpirácie pre náš život, tieto zvieratá majú jedno spoločné - žijú na úkor iných, resp. živia sa inými zvieratami. Ľudia sú v skutočnosti všežravce, ale v mnohom sme podobní predátorom - máme oči vpredu, ako psy či levy, ale zároveň máme uspôsobené zuby a trávenie na potravu viac ako bylinožravci a vegetariáni. Ľudia často zabúdajú, že my máme obe tieto schopnosti.
V súčasnej kultúre (skôr tej "západnej") sú však často zdôrazňované skôr predátorské spôsoby správania sa a sila. A kone nie sú predátori. Ľudia o tom veľakrát moc nepremýšľajú, ale byť veľkým zvieraťom, ktorý nežerie iné zvieratá, znamená, že majú iné psychické a fyzické schopnosti, ktoré im umožňujú úspešné prežitie vo svete.
Byť korisťou sa často spája s predstavou obete. Ale byť veľkým bylinožravcom neznamená, že ste obeť. V skutočnosti sú kone veľmi nebezpečné zvieratá. Keď sa svorka vlkov alebo levov rozhodne uloviť kone, tak sa stádo zomkne a bráni hodnotných jedincov a vedia to robiť veľmi úspešne. Neznamená to teda automaticky, že mäsožravce vždy zvíťazia. Na druhej strane kone sa snažia zastaviť agresívne správanie, nepodvádzajú sa navzájom, nevyhľadávajú možnosť ako sa pomstiť a ani automaticky neutekajú, keď zbadajú predátora. Pretože oni jednoducho vedia, kedy je predátor na love a kedy oddychuje alebo je len tak na prechádzke.
Z tohto všetkého vychádza súbor iného správania sa a spôsobu bytia, keď sa na to pozrieme z tejto ne-predátorskej perspektívy. Keď sa pozrieme na kone ako v princípe ne-predátorské, ale zato obrovskou silou obdarené zvieratá a hľadáme pre ne lepšie pomenovanie ako "korisť", tak na to nemáme presnejší výraz. Pretože v angličtine a ani v iných jazykoch vlastne neexistuje opozitum pre pojem predátor, okrem výrazu korisť, čo znamená obeť. Pravda je taká, že kone nie sú predátori, ale sú to veľmi úspešné zvieratá, schopné ochrániť svoje stádo a zároveň viesť život plný radosti a bezpečia vďaka sile stáda a možnosti starať sa jeden o druhého.
Kone sú nádherné, rýchle a mocné, ale zároveň veľmi nežné a jemné. Majú v sebe množstvo povedzme protikladov, napríklad silu a nehu, alebo rýchlosť a starostlivosť alebo spôsoby starostlivosti o starých a mladých jedincov.
Predstavujú tiež množstvo múdrych inšpirácií, ktoré môžeme preniesť aj do nášho ľudského života, napríklad efektívnejšie spôsoby vodcovstva, efektívnejšie spôsoby nadväzovania vzťahov alebo spôsoby ako byť mocný a zároveň jemný a pozorný.
Keď sa pozrieme na kone z pohľadu "kolektívneho nevedomia", tak kone majú k tomuto zdroju ľahší prístup. Ľudia sú často odrezaní od iných zdrojov múdrosti, pretože upriamujú svoju pozornosť na budúcnosť a orientujú sa na logiku, čo je len jedna časť zdroja múdrosti.
To, čo sa môžeme od koní naučiť, som zhrnula a pomenovala ako "5 škatuliek" (5 boxes) a je to ťažké zhrnúť v pár slovách.
Od koní sa dá učiť spôsobu bytia - možnostiam ako byť mocný a zároveň nebyť predátorom. Môžeme sa od nich učiť ako sa starať o svoje vzťahy, kde každý je za seba zodpovedný, tak ako to majú kone - že sa každý stará o svoje individuálne potreby, ale aj o potreby stáda a to zároveň.
Úryvok z kapitoly
Tanec s koňmi / Liberty
Z kníh Lindy Kohanov som sa dozvedela, že ku svojmu štýlu práce
s koňmi sa dopracovala postupne, od klasického prístupu a horsmanshipu,
až po vlastné skúsenosti s prácou s jemnejšími energiami. Najväčšiu
zmenu pocítila vtedy, keď si začala viacej všímať súvislosti v jej živote
s vlastnými koňmi, objavila v ich živote veľa múdrosti pre moderný
svet a uvedomila si aj existenciu neviditeľnej energie obklopujúcej všetko
živé. Po prečítaní jej kníh som neváhala ani chvíľu a rozhodla sa spoznať
ju aj jej filozofiu osobne.
Osobne som sa s ňou stretla počas cesty na francúzsky vidiek, kde sa nachádza jedno z európskych centier certifikovaných pre Eponaquest aktivity a kde zrovna Linda lektorovala. Tu som počas 5 dňového kurzu Beyond Words: The Art and Science of Sentient Communication®, mala možnosť vidieť Lindu "v akcii".
Linda sa venuje vzdelávacím a liečivým aktivitám s koňmi, nie trénovaniu koní, takže som neočakávala žiadne "ukážky" práce s koňmi prevažne vo voľnosti. Zaujímalo ma, ako tá jej práca s koňmi "na voľno" funguje, prečo kone reagujú alebo nereagujú na človeka a na čo mi to môže byť dobré v bežnom živote, pri práci s koňmi aj s ľuďmi.
Všetko, čo sme robili, sme robili s koňmi pustenými voľne v ohrade či na jazdiarni, kde mali kone možnosť odísť, prísť, nerobiť nič alebo sa hýbať ako potrebovali. Pri týchto aktivitách ide totiž o to, aby kôň svojou reakciou odzrkadlil naše vnútorné nastavenie a my sme vďaka nemu mohli lepšie uvidieť samých seba - svoje pocity, postoje a zámery.
Cieľom týchto aktivít teda nie je trénovať kone, alebo ich učiť nové prvky, ale skôr nadviazať spojenie a lepšie uvidieť seba a svoj spôsob komunikácie s vonkajším svetom, vrátane komunikácie s koňmi.
Súčasťou aktivít s Lindou bolo aj to, aby sme koňa "premiestnili" respektíve aspoň pohli smerom k nám, alebo od nás, avšak bez toho, aby sme mali k dispozícii vodítko, kruhovku, bičík, pamlsok a podobne, alebo sa ho vôbec dotýkali.
Kôň mal reagovať len na naše vnútorné nastavenie, prácu s dychom, prípadne pohyby tela. Nedostali sme žiadne pokyny typu "urob toto, aby kôň urobil toto". Mali sme sa len naladiť na seba a prepojiť s koňom "na diaľku".
Prišlo mi to spočiatku nemožné, ale po pár pokusoch sme zistili, že to naozaj ide. Dôležité bolo zotrvať v stave "svojho stredu", teda niekde medzi "priveľmi nadšená a vzrušená silnými emóciami" a "úplne zrelaxovaná až meditatívne naladená".
Je to stav, keď ste bez zásahu všetečnej mysle schopní vnímať svoje pocity, ale nenecháte sa nimi ovládnuť, ani ich nepotláčate. Teda čisté prítomné bytie, stav absolútneho prijatia seba a tým pádom aj toho, čo je okolo vás.
Kone žijú v tomto stave "pravdy" neustále a to je to, čomu rozumejú a čo ich aj priťahuje.
Uvedomila som si, ako vysoko citlivé môžu kone byť a aký nový svet sa predo mnou otvára. To, čo sa nám Linda snažila odovzdať sa len ťažko dá vopchať do slov - veď aj preto ten názov Beyond words (Za slovami). Ale všetci sme to tam cítili a vlastne aj videli cez reakciu koní, ktorí sa hýbali, reagovali, chodili, behali s nami alebo stáli presne podľa toho, čo sa dialo hlboko v nás.
Myslím, že tieto momenty zmenili moje predstavy o živote a práci s koňmi nadobro a už sa nedokážem vrátiť späť.
Daniela Tejkalová
Viac o Linde a jej aktivitách sa dozviete na stránke vzdelávacieho centra EPONA.
https://eponaquest.com/
Prečítajte si ďalšie úryvky z knihy, alebo priamo v knihe Čarovné kone.
A ak by ste radi pochopili to, o čom Linda rozpráva a obnovili vo svojom živote rovnováhu, radi vám to sprostredkujeme cez koučing a rozvoj s koňmi. Viac info v linkoch:
